reklama

Moja skúsenosť.

Treba dôverovať tým,ktorí Ti chcú naozaj pomôcť.Keď mi ktosi ukradol auto bol som veľmi nahnevaný a potom smutný.Zohnal som si staré ,dobre ojazdené auto,aby som mal ako jazdiť na záhradu a na trh.Takto som musel vydržať .

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Samozrejme,že krádež som v roku 1993 nahlásil na políciu a dúfal.že sa nájde. Dúfal a čakal som aj vyše roka.Na jar v roku 1994 mi do práce volal syn,že vraj volali z interpolu Slovensko a musím prísť na policajné riaditeľstvo Interpol Slovakia,lebo sa našlo naše auto na Ukrajine.Radosť som mal veľkú a preto som hneď išiel na Interpol Slovakia o ktorom som ani netušil že existuje. Interpol som našiel ,aj chlapíka ktorí mi potvrdil,že sa našlo naše auto Samara na Ukrajine v Ľvove. Mám si zobrať technický preukaz.potvrdenie z polície a ďalšie doklady.V Ľvove mám ísť na políciu.Interpol Ukrajina za litinantom x..y a tam mi všetko vybavia. To zvládnem hravo.Zavolal som na cestu aj môjho priateľa,nabalili deky,jedlo a peniaze.Mali sme aj Marky.Zastavili sme sa v Michalovciach u našho obchodného partnera,ktorého sme informovali o našej ceste,že ideme pre ukradnuté auto do Ľvova a za dva dni sme späť.Chlapci! Povedal významne! Keď vy sa vrátite za dva dni, zožeriem tamtú záchodovú kefu.No silné slová,však uvidíme a vydali sa na hranicu. Tam už sme mali problém ,lebo sme nemali v pasoch nejaké áčko.To znamenalo ,že vízum.Boli sme obaja podnikatelia a preto nám to dali už na hraniciach aj z toho dôvodu že ideme na interpol pre ukradnuté a nájdené auto. Sme na Ukrajine a prvý krát otestujeme a zažijeme cestu do Ľvova.Od hranice je to asi 250 km.To zvládneme za pár hodín.Za Mukačevom začína byť cesta hrboľatejšia a strmšia.Ideme už stále po ľavej strane vozovky,lebo po pravej strane idú kamióny asi z celej európy.Je tam pekný biznis.Dole pri prvom kamione stojí chlap dostane od kamionistu v drevákoch nejaké marky a ženičky postupne až hore do sedla podsypávajú šotolinu pod kolá,aby sa neprešmýkavali. V tom roku 1994 na jar už bolo ne ceste dosť ujazdeneho snehu a ľadu.Naše auto sa veľmi ťažko dostalo až hore do sedla tzv. Belej Sovice. Dole sa už išlo lepšie,ale aj tak sme do Ľvova prišli na poslednú chvíľu. Na ukrajinskej polícii nás vrelo prijali.Asi sme boli medzi prvými čo prišli pre ukradnuté a najdene auto.To,že som sa asi 9 rokov učil ruštinu mi ani nepomohlo,lebo sme sa rozprávali tak slovensko -ukrajinsky a všetko sme si rozumeli.Žiaľ sme mali smolu.lebo nejaký komandír, čo moje auto našiel a zhabal, dostal nejaký slabý infarkt a odviezli ho niekam do nemocnice.Kamoši z interpolu nám vybavili ubytovanie v hoteli .ktorý bol už asi na dva roky rezervovaný na tak sme sa stali asi na tri dni jedinými turistami v Ľvove.Mesto je pekné,staré.Vydláždené ulice,veľa ľudí .trolejbusy,niečo ako v Prahe. Na druhý deň som musel absolvovať návštevu u hlavného veliteľa oblasti.Neviem už či to bol plukovník,alebo generál to už je jedno,Všetko som mu povedal a ukázal na papieri ,čo som si doma napísal ako správu od policajtov zo Slovenska:Ten papier som musel dať preložiť na námestí bábuške, ktorá prekladala do ukrajinčiny všetko čo bola napísané v slovenčine,češtine,srbštine,maďarčine.polštine atd.Na papier dala guľatú ,červenú pečiatku a mal som bumášku.Velitel napísal rukou ,že všetko je charašo.a poslal ma na Interpol Ukrajina,aby mi auto vydali.To sme museli ešte dva dni čakať až sa kapitán-maród vráti z nemocnice.Tam som sa konečne dozvedel,že auto kúpil tiež policajt na dôchodku na trhu od Poliaka,ktorý mal falošne urobený techničák .ktorý odhalili pri prvej kontrole dopravní policajti v Ľvove. Auto zhabali,uložili na mestské parkovisko a informovali Interpol.Tomu trvalo skoro rok až na mňa prišli.No chvála bohu,že sa našlo a že našli aj mňa.Teraz už len zaplatiť 50 dolárov za parkovne a môžeme ísť domov.No za tú nechcenú dovolenku nám zostalo len na benzín a 50 Mariek.Tak sa musíme otočiť ešte raz a hlavne z dolármi.Bez samary ideme domov. A čo tak, keby sme išli domov cez Polsko a Duklu povedali sme si a vydali na hranicu do Polska.Ešte chýbalo na hraničný prechod asi 3 kilometre a už bola rada.Predbehol som všetkých až po rampu,kde mi bumaška od veliteľa nepomohla.Hybaj na koniec! Povedal vojak a zaklopal samopalom na okno.Vy Slováci čo sa tadeto trepete.Tu budete čakať dva dni do Poľska a potom dva dni z Poľska na Slovensko.Vy choďte len pekne cez Užhorod. Tak sme pekne už večer vyrazili smer Užhorod,ale inou cestou.Okolo slovenských hraníc cez neznáme dediny,doliny a lesy.Videli sme po ceste behajuce smečky vlkov.Padal sneh a deniny žiadne.Len raz som zbadal svetlá z domov.Na tachometri som si poznačil kde to bolo,aby sme vedeli kde sme naposledy zbadali dedinu.Dolu už pri potoku Uh nás zastavili vojaci Čo sa tadeto trepete Slováci ,povedali vyčítavo.Tadeto nikto nechodí.Ešte neotvorili druhý prechod cez Ubľu ! Za chvíľu už budete v Užhorode.Tam sme došli už v noci Ešte že máme benzín,tak si zakúrime a chvíľu odpočinieme.Aj sme chvíľu zaspali.Potom sme zase natočili motor,aby sme sa prehriali a vyskočil som von.Pánajána,však mám defekt.To som opravil a využil na debatu z predo mnou čakajúcim. Tak čo,ide to,nejako sa to nehýbe,Možno že to už dnes pôjde ,povedal chlapík.A koľko tu už čakáte,opýtal som sa.No skoro dva dni povedal len tak.Čo dva dni? A to prečo? Lebo všetci domáci idú do obchodu v Užhorode,nakúpia desiatky litrov vodky a pohraničiari ích nepustia,lebo každý môže doviesť len liter.Potom čakajú,motory idú,potom vracajú pálenku do obchodov aby kúpili benzín aby nezamrzli.Ježiši Kriste pomôž.Do čoho som sa to dostal.Ako to vyriešiť? Ja aj kamoš sme si kúpili len tak pre poriadok dve pol litrové flašky vodky.Z toho šoku som hneď vypil skoro polovicu tej vodky.Však kamoš odšoféruje povedal som si a za dve hodiny som vypil aj druhú polovicu a k tomu flašu minerálky.To už som bol naštvaný.Prvý došiel na rad vojačik pri prvej rampe.Tam a za ňou sa mohlo chodiť len peši.Tak som pochodoval až k druhej rampe,ale už som si spomenul na ruštinu a pekne nadával.Viete,že ma pustili aj na colnicu.ale ukrajinskú.A nadával som naďalej keď prišiel slovák,tak som nadával aj po slovensky.Prečo pušťaju 5 ukrajincov na Ukrajinu a jedneho slováka na slovensko? Prečo nepúšťajú takých ,ktorí nič neprevážajú.Už so si to mohol dovoliť,lebo už máme v aute len pol litra vodky.Pekne sme všetci revali a argumentovali.Nakoniec sme sa nejako dohodli čo si u čakajúcich slovákov získalo obdiv a možno aj rešpekt.Za to,že som to vykričal a vyreval som cez prvú aj druhú rampu prešiel ako prvý.Ale musel som do auta zobrať dievča ,ktorému ušiel autobus do Košíc.Mala ale zo sebou hudobný nástroj, čelo na ktorom niekde hraje v orchestri.Takže ideme dievča z čelom.kamoš a ja z vodkou v tele.Hurá sme na slovensku !! Za týždeň idem z druhým šoférom a hlavne z dolármi už druhý krát na Ukrajinu pre auto.Ešte.že som sa nezastavil v tých Michalovciach.Neviem ako by to z tou záchodovou kefou dopadlo!

Robert Škerko

Robert Škerko

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Údajne som veselý, optimistický dedko.Na dôchodku som už dlhší čas,ale ako dôchodca sa cítim až teraz,keď som už naozaj prestal pracovať.Moja láska k prírode,turistike,či už pešej či motorizovanej vypĺňala môj volný čas.Rád hubárčim. Snažím sa aj fotografovať a potom rád tieto fotografie komentujem. Snažím sa zážitky z ciest a zo života vyrozprávať, ale skúsim niečo napísať a za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu